Ján Hus sa narodil sa v Husinci v južných Čechách v roku 1369; zomrel v Kostnici (nem. Konstanz) 6. júla 1415. V mladom veku sa presťahoval do Prahy, kde sa živil spevom a službou v kostoloch. Jeho správanie bolo príkladné a jeho nadšenie pre štúdium pozoruhodné. V roku 1393 získal titul bakalára umení na Karlovej univerzite v Prahe a v roku 1396 titul magistra. V roku 1400 bol vysvätený za kňaza a v rokoch 1402–03 sa stal rektorom univerzity. Zhruba v tej istej dobe bol vymenovaný za kazateľa v novo postavenej Betlehemskej kaplnke.

V univerzitnom živote bol Hus silným stúpencom Čechov (univerzita bola organizovaná podľa tzv. akademických národov na český, poľský, saský a bavorský), a vo filozofickom spore o univerzálie stál na strane filozofických realistov a bol výrazne ovplyvnený spismi Johna Wyclifa. Hoci v roku 1403 bolo cirkevnou autoritou zakázaných štyridsaťpäť Wyclifových téz, Hus preložil Wyclifov „Trialogus“ do češtiny a pomáhal pri jeho šírení. Z kazateľnice ostro kritizoval morálku duchovenstva, biskupov a pápežstva, čím sa aktívne zapojil do hnutia za reformu Cirkvi in capita et membris. ... https://christianitas.sk/herezy-a-bludy-xxvii-jan-hus-husitstvo/

Na prvý pohľad ide možno o oblasti, kde nemusí byť zásadné prepojenie hneď viditeľné. Keď sa však opäť pozrieme hlbšie, tak uvidíme, že tieto oblasti nie sú len blízke, ale priamo na seba vplývajú. Už v predošlej časti som poukázal na to, že závidíme a žiarlime, pretože je pohodlné a nevyžadujúce od nás žiadnu zmenu, zvaliť vinu na všetko možné (prostredie, okolnosti, ľudí i Boha), len nie na seba. Čo sa však začne diať, keď sa rozhodneme prevziať zodpovednosť za svoj život? ... https://christianitas.sk/o-zavisti-3-cast-co-ma-prevzatie-zodpovednosti-za-svoj-zivot-spolocne-so-zavistou-a-vnutornym-obratenim/

Keď sa pozrieme na mapu sveta, uvedomíme si, že minimálne historicky boli/sú všetky kontinenty väčšinovo kresťanské. Jedinú výnimku tvorí Ázia (nepočítajúc do toho ázijskú časť Ruska). No i tu nachádzame hyper-katolícke Filipíny. Prečo sa teda východoázijské krajiny nikdy nestali kresťanskými a ako vôbec ostrovný štát v juhovýchodnej Ázii pravú vieru prijal? ... https://christianitas.sk/preco-sa-vychodna-azia-s-vynimkou-filipin-nikdy-nestala-krestanskou/

Európska únia (ďalej len EÚ) je dáma, ktorá „presvedčila“ Slovensko na kráčanie po ceste nerozlučného manželstva už pred 21 rokmi. Slovensko je zjavne verným manželom a aj vyššie zmienené povinné „obnovenie manželských sľubov“ to potvrdzuje. Strasti manželského života, vyjadrené v slovách „napriek všetkému“, musíme spoločne prekonať. Veď sú to len také „drobnosti“, ako napríklad odmietnutie Boha v Európskej ústave, otvorenie hraníc pre moslimských imigrantov, propagácia perverznej sexuálnej výchovy, rodovej ideológie, homosexuality, alebo nedávno schválené múčne červy v potravinách. ... https://christianitas.sk/slovensko-sklonene-pred-bruselskym-faraonom-alebo-ustava-bez-boha-pre-narod-bez-suverenity/

V roku 2012 presiakli informácie, že Vatikán schválil obrad sv. omše podľa Neokatechumenátnej cesty, 21. januára 2012 však agentúra CNA vydala upresnenie, že toto povolenie sa týka len neliturgických podujatí a pri slúžení sv. omše sa musí aj Cesta držať platných liturgických kníh.

D. J. Redfern, po piatich rokoch v Ceste, z ktorých jeden rok strávil v ich seminári Redemptoris Mater v Austrálii, opísal ich liturgiu, a z tohto opisu si kúsok požičiame. ... https://christianitas.sk/neokatechumenatna-cesta-2-cast-ked-sa-z-napredovania-stane-liturgicke-bludenie/